Múzeum skla RONA v Lednických Rovniach je miestom, kde sa stretáva remeselná tradícia s umením. Už viac než storočie je táto obec preslávená sklárskou výrobou a miestni obyvatelia si svoj vzťah k sklu s hrdosťou uchovávajú. V priestoroch historického kaštieľa z konca 16. storočia vás čaká unikátna expozícia, ktorá podáva ucelený obraz o vývoji sklárne od jej začiatkov v roku 1892 až po súčasnosť.

Pri prehliadke múzea objavíte viac ako 100 rokov staré exponáty, vzácne diela od renomovaných umelcov z celého sveta, ale aj typické produkty sklárne z minulého storočia. Atmosféru umocňuje galéria, kde sa pravidelne konajú dočasné výstavy umeleckých diel domácich i zahraničných autorov.

Je to najstaršia pamiatka v obci a jeho história siaha až do 2. polovice 16. storočia, keď ho pravdepodobne nechal v renesančnom duchu postaviť majiteľ lednického panstva Štefan Telekessy. Neskôr v 18. storočí sa kaštieľ nevyhol barokovým vplyvom a podľa vtedajšej módy sa v jeho útrobách vybudovala kaplnka. Na nádvorí a v okolí vznikol pôsobivý anglický park. V kaštieli nájdete aj dotyk klasicizmu, badateľný na bohato zdobených vstupných dverách. K výraznej rekonštrukcii došlo pod taktovkou majiteľa Jozefa Schreibera na prelome 19. - 20. storočia. Menej šťastné obdobie pre kaštieľ nastalo po 2. svetovej vojne, keď bol vydaný napospas vykrádačom. V roku 1945 sa stal majetkom štátu a bola v ňom zriadená škola a neskôr obecný úrad. V súčasnosti je vo vlastníctve spoločnosti RONA a. s., pričom časť kaštieľa slúži ako Slovenské sklárske múzeum, jediné svojho druhu na Slovensku.

Parky a záhrady boli neoddeliteľnou súčasťou panských sídiel. Šľachta na ich vybudovanie venovala veľké finančné prostriedky. Historický park v Lednických Rovniach s rozlohou 18,5 ha sa rozprestiera na pravej strane Váhu, má prírodne - krajinársky ráz a dopĺňajú ho zvyšky romantických stavebných prvkov, ktoré dobre vidieť i dodnes. Park založil koncom 18. storočia majiteľ Lednického panstva gróf Johann Gobert Aspremont-Linden. Vlastníkom pozemku sa stal po smrti svojho otca, vnuka Júlie Rákocziovej, sestry Františka Rákocziho II. Gróf Aspremont bol veľkým milovníkom prírody. Jeho osobný lekár rakúskeho pôvodu Anton Rochel bol vynikajúcim botanikom a záhradníkom a mal veľký podiel na výstavbe a architektúre parku. U grófa Aspremonta pôsobil v rokoch 1800 - 1811 a 1816 - 1820. Spoluzakladateľom a tvorcom parku bol Aspremontov záhradník Wenzel Wágner. Park postupne dostal anglickú parkovú úpravu, v ktorej bola správne využitá morfológia terénu.